Situácia regiónu Hont je v rôznych oblastiach výrazne ovplyvnená svojou nevýhodnou geografickou a tým i ekonomicko- sociálnou polohou. Rozdeľuje sa do siedmych okresov a dvoch samosprávnych krajov, čím sa oslabuje lokálpatriotizmus a vzájomná spolupráca medzi ľuďmi vo vybranom regióne. Okrem toho vplyvom dnešnej doby a nastoleného systému, kde sa mladí ľudia musia sťahovať za prácou, dochádza k degradácii pôvodnej kultúry a kvalitného folklóru v regióne. Z toho dôvodu sa Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši, Matica slovenská a Obec Hrušov rozhodli pripraviť Inšpiratívny seminár pre Honťanov, ale aj pre okolité regióny. Bol zameraný na uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry a určený pre obecné samosprávy, kultúrnych pracovníkov, organizátorov podujatí, vedúcich folklórnych kolektívov, ako aj všeobecne pre záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru. Cieľ podujatia, vzbudiť u ľudí väčší záujem o vlastnú kultúru a poukázať na to, že v dnešnej dobe sa ju ešte oplatí uchovávať, skúmať a pracovať s ňou, sa naplnil. Zásluhu na tom mali lektori, inšpiratívne osobnosti z oblasti folkloristiky a etnológie, ktorí sa na seminári venovali vybraným okruhom.

V kultúrnom dome v Hrušove sa v piatok 11.9.2020 a sobotu 12.9.2020 stretli zástupcovia oslovených subjektov z Hontu, aby si vymenili skúsenosti, získali informácie, poučili sa na príkladoch iných. Po privítaní organizátormi tému Samosprávny kraj a jeho aktivity v tradičnej kultúre otvoril podpredseda VÚC Banskobystrického kraja  Roman Malatinec, známy folklorista a zástanca ľudových tradícií. O možnostiach podpory v oblasti TĽK prítomných oboznámil zástupca Fondu na podporu umenia – Andrej Kotlárik, ktorý sa podrobne venoval problematike pre tvorbe, realizácii a vyúčtovaní projektov. Miestne a lokálne národopisné expozície z Hontu prezentovali prevádzkovatelia objektov z Lišova a z Hrušova.

Sobotný program bol tiež bohatý a začal ho riaditeľ Hontiansko-ipeľského osvetového strediska, Cyril Páriš a folklorista Juraj Matiaš s témou Možnosti metodickej a inej pomoci osvetového strediska v oblasti tradičnej kultúry, práca s kolektívom, organizácia podujatí. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru má na starosti i digitalizáciu objektov, jej zálohovanie, uverejňovanie v rôznych formách. O prostriedkoch, spôsoboch a možnostiach oboznámil Vldimír Kyseľ, iniciátor a bývalý riaditeľ tejto inštitúcie. Spracovanie materiálov, možnosti rekonštrukcie odevných súčiastok, údržba, starostlivosť a iné na ľudový odev zamerané poznatky priblížila Monika Zapletalová. Spôsoby a výstupy z etnografického výskumu a ich knižné spracovanie (na príklade publikácií obce Hrušov) prezentovali autori publikácií. Predseda Krajskej rady MS Ján Brloš, ktorý seminár viedol, hovoril o úlohách a možnostiach  Matice slovenskej vo folklórnom hnutí. Veronika Kotradyová z Fakulty architektúry a dizajnu, STU v Bratislave predstavila projekt Identita SK – kreatívne stratégie práce s regionálnou identitou, ktorý je zameraný na využitie tradičných prvkov v súčasnom dizajne. V záverečnej diskusii sa prítomní dotkli niektorých závažných problémov týkajúcich sa udržania a prezentácie prvkov tradičnej kultúry, najmä vydania prezentačného CD nosiča výberu piesní z Hontu, prípravy publikácie o tradíciách regiónu a pod. Prítomní hovorili aj o  reštruktualizácií dramaturgie festivalu Hontianska paráda, najväčšom prezentačnom podujatí hontianskeho folklóru. Všetci sa zhodli, že dôležitá je spolupráca subjektov pri príprave a realizácii podujatí a aktivít, ktoré sa venujú ľudovej architektúre, zvykosloviu, odevu, remeslám, gastronómii a iným súčastiam takej dôležitej zložky života ako je ľudová kultúra. Následné ohlasy účastníkov svedčili o potrebe a opodstatnenosti podobných aktivít i do budúcnosti.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

smart
smart