Prichádzajúca jar niesla odpradávna posolstvo prebúdzajúceho sa života a premeny zimy na teplo. Nielen Hont sa vyznačuje špecifickým slávením príchodu jari rôznymi rituálmi a piesňami.
Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši pripravilo 25. a 26. marca výchovno-vzdelávacie podujatie Jar v Honte pre deti zo Základných škôl na ul. J. A. Komenského a A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši. Dovedna 92 žiakov tak malo možnosť pripomenúť si zvyky našich predkov.
Najprv si pozreli dokumentárny film Hontianska jar (1997), v ktorom sa dozvedeli o jarných zvykoch ako je napríklad vynášanie kiseľa . Deti si zaspievali fašiangové piesne a mali možnosť porovnať svoj život so životom detí z minulého tisícročia. Páčila sa im napríklad myšlienka, že školský rok na viacerých miestach Slovenska končil 12. marca na Gregora, alebo v prvý jarný deň. Deti v tom období pomáhali rodičom na poli či okolo gazdovstva. Medzi bežné povinnosti patrilo pasenie husí, kráv, kôz a oviec.
Fašiangové obdobie sa nieslo v duchu zábav a osláv. Typické boli pochôdzky po dedinách, na niektorých miestach aj s maskami. Mládež chodila so spevom po domoch kde bývali dievčatá a vinšovali, čo malo zabezpečiť bohatú úrodu a zdravie. Typickým jarným zvykom bolo aj vynášanie Moreny. V Honte ju volali kiseľ. Bola to figurína oblečená v kroji, ktorú dievčatá vynášali na Kvetnú, alebo Smrtnú nedeľu. Verilo sa, že vynesením Kiseľa odídu z dediny všetky choroby. Veľká noc je pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom a viazalo sa na ňu veľké množstvo zvykov. Pred východom slnka chodili dievčatá okolo vŕby a prečesávali si vlasy. Verili, že vďaka tomu budú ich vlasy zdravé a dlhé ako vŕbové prúty. Ak neboli dievčatá spokojné so znamienkami na tvári, chodili ich umývať do potoka. Pehy, chrasty a bradavice im mali vďaka tejto jednoduchej činnosti zmiznúť.
Na Veľký piatok sa chodili ľudia umývať do potoka, aby boli zdraví, na Bielu sobotu bili palicou orechové stromy, aby mali veľa plodov. Počas Veľkonočnej nedele šli celé rodiny pred obedom do kostola a popoludní sa hrávali rôzne hry. Spoločenský život bol viac osobný a ľudia sa častejšie stretávali. K Veľkonočnému obdobiu patria aj rôzne recepty a tradičné jedlá, ktoré sa pripravovali len v tomto období. Na Veľkonočnú nedeľu chodili do kostola ženy v krojoch, ktoré sa v Príbelciach, Plachtinciach a Dačovom Lome zachovali dodnes. Príprava kroja a samotné obliekanie s česaním zabralo aj pár hodín. Veľkonočný pondelok sa niesol v tradičnom duchu oblievačky od skorého rána. Dievčatá sa oblievali poctivo tak, že jednu držali dvaja chlapci a tretí oblieval vodou z potoka. Mladší chlapci chodili po domoch až po starších. Tradičnou odmenou pre kúpačov boli ozdobené vajíčka, vyšívaný ručník a pohostenie. Aj chlapci nosili darčeky dievčatám, ak boli blízka rodina nezriedka aj väčšie dary.
Pripomenutie jarných zvykov na Honte žiakov zaujalo. Niektorí by si radi skúsili život pred príchodom elektrickej energie, áut a iných výdobytkov. Napriek tomu, že život to bol napohľad krajší a veselší, netreba zabúdať, že aj o mnoho ťažší a určite nie taký pohodlný.